Pri cestovaní krajinou ma ešte vždy dokáže prekvapiť, odkiaľ na mňa vykukne nejaký ten „paneláčik“. Myslím „typový“ dom z panelov, hoci teraz sa tak ľudovo hovorí každej novšej vyššej stavbe.
Paneláky, tieto jednoduchučké „stroje na bývanie“, nie sú špecifikom východného bloku, no tu ich výstavba nadobudla monštruózne rozmery. Neboli milované, len akosi trpené, keďže sa vraj stavali „rýchlo a lacno“. A o bývanie bola núdza. Aj keď už za „socíku“ sa ozývali hlasy, že je to mýtus a ďalší vývoj im dal za pravdu.
Kapitalizmus, ktorý je majstrom na využitie „lacných a rýchlych“ technológií, s panelákmi ihneď skoncoval. Prečo sa vlastne stavali, aj keď veľa nových bytoviek môže len snívať o ich kvalite, je mi záhadou. Uspokojivú odpoveď som nedostal ani od tých, čo sa venujú ich dejinám.
Paneláky dokázali sprzniť nejedno malebné zákutie nášho vidieka, no šarapatu narobili aj v mestách. Hoci historicky prvý panelák ešte príjemne dotvára jedno malé bratislavské námestíčko, väčšina z nich sa stala matériou pre „sídliskový“ urbanizmus a myslenie.
