Ak sa pozornejšie pozrieme na spolužitie známej ucelenej moslimskej komunity, ktorá už 50 rokov existuje v Piešťanoch, a väčšinového rýdzo slovenského obyvateľstva, zistíme jednoduchú vec.
Najväčším problémom sú šantiace deti na bicykloch a korčuliach na pešej zóne.
A tie dva incidenty, pre ktoré celá národnobuditeľská internetová úderka povolávala na barikády, sa v slovenských krčmách dejú dennodenne (hoci žiadne z nich neospravedlňujeme).
Prečítajte si tiež:
Prečítajte si tiež: Konflikty s moslimami sú nafúknuté, tvrdia Piešťanci
Atmosféra strachu, ktorú živia rôzne hliadky, vzdory, hejslováci, pseudopragmatickí liberáli, desaťnásobní oteckovia a pravidelnými brífingmi bez otázok im korunuje samotný premiér, si však vyberá svoju daň.
Úplne bežné prejavy mestského a dedinského života sa pre mnohých z nás stávajú väčším problémom ako rozkrádanie štátu, tisícky obetí domáceho násilia (aj smeráckych poslancov) alebo radikáli cvičiaci v lesoch s ostrými zbraňami a (možno) maketami protitankových striel.
Keby tie deti boli naozaj naším najväčším problémom, boli by sme šťastným národom.
