Autor je sociológ, pôsobí v SAV
Denník SME v sobotu 20. 8. s veľkou pompou priniesol okrem burcujúcej titulky aj samostatnú prílohu venujúcu sa problémom vedy na Slovensku.
Silné slová o prelomovosti analýz, tvrdých faktoch a k tomu aj sebaoslavné konštatovania o jedinečnosti analýzy a jej „najväčšej komplexnosti v ponovembrových dejinách“ však poprel obsah textov, ktoré sa téme venovali.
Slovenská veda chradne a práchnivie Čítajte Obsiahla príloha totiž obsahovala presný opak toho, čo sľubovala. Nepriniesla viac poznania o momentálnej situácii, výkone a úrovni vedy na Slovensku. Naopak, vytrhla zopár faktov, aby vykreslila slovenskú vedu tak, ako ju chceli novinári mať. Celá príloha je ukážkou dôkladnej dezinterpretácie nie veľmi kvalitnej analýzy.
Treba ešte upozorniť, že samotná analýza za to, ako ju novinári podali, až tak úplne nemôže. Tak ako nemôžu jej autori zato, že napriek ich stanovisku, že vyjadruje len ich názory, a nie názor ich pracovísk, je analýza spájaná so značkou Akadémie vied ČR a Univerzitou Karlovou.
Táto prvá drobná nepoctivosť asi mala novinárom pomôcť dodať ich interpretáciám punc kvality, dôveryhodnosti a fundovanosti.
Jedna databáza z mnohých
Problémom analýzy však je práve to, k čomu sa otvorene priznáva. Že sa opiera o výsledky evidované v jedinej, hoci najväčšej databáze. Princípom akéhokoľvek vedeckého skúmania je podopretie záverov a tvrdení o viaceré zdroje. Inými slovami, táto štúdia porovnáva len jeden prejav medzinárodného charakteru vedy a z hľadiska vedeckej produkcie sa sústreďuje len na jediný druh vedeckej činnosti.
Samotná analýza má množstvo problémov. Napriek počtu dát, ktoré prezentuje (síce najmä len v elektronickej podobe), množstvo vedných disciplín jednoducho neanalyzovala a neporovnávala (asi len náhodou napr. vedy o dejinách a kultúre i iné humanitné disciplíny), mnohé časopisy registrované v tej jedinej analyzovanej databáze v podstate nevyhodnocovala (asi len náhodou najmä spoločenskovedné a humanitne zamerané časopisy z oblasti filozofie, literárnej vedy, urbanizmu a iných disciplín, vydávané na Slovensku a v ČR, ale pravdepodobne aj v iných neanglofónnych krajinách).
Asi takto mohol vzniknúť aj názor novinárov a, žiaľ, aj predsedu SAV, ktorí túto selektivitu analytikov z Česka prezentovali, že neexistuje žiadna oblasť výskumu na Slovensku na európskej alebo svetovej úrovni.
Dokonca z toho dokázali vyvodiť, že ide o „systematické hľadanie cesty menšieho odporu“ zo strany slovenských vedcov, ktorí publikujú radšej v časopisoch, ktoré v databáze nie sú evidované. Analýza jednoducho neanalyzovala veľkú časť časopisov z oblasti spoločenských a humanitných vied a aj napriek tomu dokázali svorne hovoriť o mizernej úrovni spoločenských a humanitných vied na Slovensku.
Nielen v selektivite informácií, ale aj v tomto zameraní sa na jedinú databázu vidno, že analýza bola zjavne šitá na mieru zadávateľovi zo Slovenska, ktorého horizont posudzovania kvality sa pohybuje len takto úzko.
