Autor je umelec a publicista
Pred pár dňami obleteli svet zábery päťročného sýrskeho chlapčeka Umrána Dakníša, ktorého vytiahli záchranári z trosiek domu, v ktorom žil so svojou rodinou. Zasiahol ich nálet Assadových alebo ruských lietadiel.
Obraz chlapčeka, ktorý v šoku pokrytý prachom a zaschnutou krvou pozerá neprítomným pohľadom pred seba, sa rýchlo stal symbolom utrpenia, ktoré dlhé mesiace zažívajú civilisti v obliehanej východnej časti sýrskeho mesta Aleppo. Umrán prežil, no jeho starší brat Ali šťastie nemal; utrpel ťažšie zranenia, ktorým neskôr podľahol.
Tento výjav utrpenia v sebe skrýva ešte čosi: poznanie, že ak niekde nezasahuje armáda USA, nemusí to znamenať, že svet sa stane lepším miestom. Niekedy to môže byť práve naopak.
V tejto otázke panuje medzi serióznymi svetovými analytikmi zhoda – Obama sa všemožne snaží dať od Sýrie ruky preč. Nálety koaličných síl na vojenské ciele Islamský štát síce oslabili, ale obmedzené a prísne kontrolované dodávky zbraní a výcvik tzv. umiernenej sýrskej opozície nikdy nemali zásadný vplyv na vojenskú situáciu v Sýrii.
Úloha, ktorú dnes zohráva v konflikte USA, sa svojím významom vôbec nedá porovnávať so silou, s akou vstúpili do konfliktu Rusko, Irán či ďalšie regionálne sily. Názory na Obamov rezervovaný postoj sa líšia, ale faktom je, že súčasná situácia v Sýrii je skôr výsledkom nečinnosti USA ako ich prílišnej aktivity.
