Autor je teológ a šéfredaktor Jetotak.sk.
Z o Španej Doliny trvá cesta k povstaleckému bunkru Mor ho dve hodiny.
Chodník v Starých Horách sa končí nad zrázom, dole, k miestam, kde v srdci partizánskej republiky vychádzal rovnomenný časopis, vedie strmá cesta pomedzi divoké jablone.
Čo sa odohralo?
Miesto opravili, vyzerá ako hobití dom, spred zruba zasadeného v kopci je výhľad na lesy až po Donovaly a ďalej, na hrebeň Nízkych Tatier.
V Starohorských vrchoch sa po vysťahovaní bojovalo, nemecké a gardistické jednotky, zradcovia, kolaboranti, oportunisti prenasledovali príslušníkov slovenskej armády.
Pri Starých Horách dostali generálov Viesta a Goliana, zo Starých Hôr schádzali povstalci s novinami a správami z frontu alebo za proviantom, ostali tam od leta 1944 do jari, keď už nemali s kým bojovať, front dorazil do Banskej Bystrice a na sever, ruské jednotky postupovali, rumunské jednotky postupovali, spojenecké letectvo dovážalo potraviny a zbrane, odboj sa menil na politickú záležitosť, všetci tušili, že v horách nad Banskou Bystricou a nad Strečnom a v štiavnických kopcoch sa hrá o budúcnosť Československa.
No ešte skôr, ako povstaleckú dynamiku ovládli boľševici a ruskí komisári, predtým, ako Stalin rozhodol, že podpora československému odboju bude zámienkou na ovládnutie krajiny, sa v hlavách ľudí odohralo niečo, čo nemalo v dejinách Slovenska paralelu.
Deň pred vysťahovaním netušili desiatky tisíc mužov a žien, že 29. augusta povstanú proti fašistickému režimu takzvaného slovenského štátu a pripoja svojím rozhodnutím Slovensko na stranu Spojencov.
Deň pred začiatkom Povstania žila väčšina budúcich povstalcov svoje vojnové životy v ústraní frontu, mohli sa spoliehať na ľudácku propagandu, ktorá im vravela, že Slovensko je údajnou oázou pokoja a prosperity, nehanebnú lož, čo dodnes používajú niektorí historici. Slovensko v lete 1944 už oddeportovalo väčšinu svojich Židov a po začiatku Povstania začali odchádzať vlaky s Rómami.
Cenou za takzvanú prosperitu slovenského štátu boli štátom organizované vraždy vlastného obyvateľstva, kompenzované možnosťou kúpiť si u mäsiara bôčik. Miera zbabelosti, udavačstva a nepoctivého života, posilňovaná klerikálnou propagandou, dosahovala pred Povstaním vrchol.
“Európskemu odboju sme dali tisíce životov a Gabčíka a Viesta a Goliana a tisíce príbehov o pomoci a odvahe.
„
Test charakterov
Moja babička pôsobila v tom čase v hoteli Grand v Smokovci. Do koncentračného tábora Dachau sa dostali so starým otcom potom, ako ich vlastný personál udal na garde v Poprade za to, že ukrývali v hoteli židovskú rodinu.
Bola to záležitosť Slovákov a Sloveniek, tých, ktorých deti a vnuci dnes tvrdia, že s týmto obdobím nemajú nič spoločné, že sa nemôžeme donekonečna kajať a hanbiť za niečo, čo sme neurobili, veď sme o tom nakoniec, ako vravia, ani nevedeli, mysleli sme si, že Židia z vedľajšieho domu ráno odišli asi na dovolenku, čo na tom, že sa už tri roky nikto z nich nevrátil.
