Autor je predsedom Aliancie liberálov a demokratov pre Európu v Európskom parlamente. Copyright: Project Syndicate 2016.
Pozor na cárov, ktorí prinášajú darčeky. Tak znie dobrá rada pre tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ktorý sa snaží využiť obnovené priateľské styky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ako páky vo vzťahu so Západom.
Augustová Erdoganova schôdzka s Putinom v Petrohrade okato demonštrovala zakopanie vojnovej sekery po minuloročnom incidente, keď Turecko zostrelilo v blízkosti sýrskych hraníc ruský bombardér.
Zdá sa však, že Kremeľ pochopil toto stretnutie ako príležitosť, ako presvedčiť Erdogana, nech sa „obráti na východ“ a pripojí sa k Rusku - a tiež k Číne a stredoázijským štátom - v akomsi bratstve autokracie. Otázka znie, či má Erdogan skutočne v pláne túto ponuku prijať.
Posun? Skôr nie
Erdogan rozhodne poňal stretnutie s Putinom ako veľkú šou, pri ktorej sľúbil priateľstvo a spoluprácu. Svojim západným spojencom - ktorí kritizujú zatknutie tisícov domnelých odporcov vrátane mnohých novinárov po júlovom neúspešnom pokuse o vojenský prevrat - tým vyslal silný odkaz: „Nepotrebujem vás.“
Putin bol naproti tomu prvým svetovým lídrom, ktorý po prevrate vyzval na podporu Erdoganovej vlády, čo možno vysvetľuje, prečo sa práve Rusko stalo cieľom prvej Erdoganovej zahraničnej cesty, len čo sa usadil prach.
Iste, Erdogan možno len využíva ideálnu príležitosť ako zvýšiť bezpečnosť Turecka i regiónu. Koniec koncov nie je v ničom záujme - a zo všetkého najmenej v záujme NATO -, aby si išli Turecko s Ruskom vzájomne po krku.
