Autor je operný spevák, otec troch dcér.
Ahoj, Peťo,
píšem Ti anonym, nepopieram. Pýtaš sa prečo? Lebo z muzikanta sa mením na sviňu. Ja predsa nemôžem nikoho korumpovať, s notami sa nekeťasí. Mojou devízou bolo doteraz duchovno, v publiku som síce občas pred predstavením dakomu šuchol čokoládu, aby mi pri záverečnej klaňačke zakričal BRAVÓ, ale to je asi tak všetko. Preto by som ešte rád v živote stihol niečo nové, chcem sa stať podvodníkom, klamárom, obracačom kabátov a záleží mi samozrejme na tom, čo mi to vynesie.
Otec mi nepomohol v ničom. Živil ma, šatil aj spev som vyštudoval za jeho lopotenie, poctivec jeden, len hrdlačil, robotoval, a tak aj skončil. Do zeme si nevzal nič, len úsmev na perách, a ja som po ňom zdedil také isté nič. Jedny doškriabané okuliare doďaleka v kostenom ráme, aj tie mi nebudú na nič, som na rozdiel od neho krátkozraký.
Vidím, že tento svet je džungľa, dobro a láska sú prežitky, Boh zostarol, a tak volám po zmene. Zavesím noty a naštartujem kariéru hnusáka. Chcem nahrabať, žiť ako prasa, poudávam, podplatím, koho sa len dá, a začnem pekne z ostra práve u Teba. Tento list je zatiaľ len skúšobný anonym, natvrdo to roztočím, až keď Ťa udám. Už sa teš!
Od istého času mám na očiach zahmlenú blanu, a tak som jednému očnému lekárovi vopchal do vačku dar, po slovensky – úplatok. Nešiel som k Tebe, aj keď si fakt výborný, ale Ty by si pod rukou nevzal nič. Stačí Ti to, čo máš, si ako môj otec, a tak som zaskočil k tomu, kto nemá problém s úplatkom.
Rozhodol som sa, že mu dám do vrecka aspoň dvadsať peňazí, zato ma do ordinácie vzal mimo čakačky. Ale dával som si sakra pozor, nech ma nik nevidí, veď ľudia sú zlí. Sedel tam síce u neho jeden šedivý dedo, pozeral mi zvláštne do očí, ale doktor naznačil, že je to len neškodný výrobca očných protéz.
