Autor je spravodajcom Českého rozhlasu 1 - Rádiožurnálu
Ali a Alija. Dvojčatá z Aleppa. V ich detskej izbe zíva z popraskaných múrov namiesto obrázku diera po šrapneli. Priestor, kde predtým bývalo okno, zahaľuje len tmavý kus handry.
Keď ho odhrnú, vidia okolo len mŕtvych a ranených. Napriek tomu musia ísť von. Otca zasiahol granát, a tak zaistenie pitnej vody a chleba ostáva len na nich. O ich príbehu sa svet nič nedozvie. Žijú totiž vo vládou ovládanej štvrti Saladin.
Taký je aj prípad dievčatka menom Rím. V nemocničnej izbe, kde leží, ho nikto nenavštevuje. Rodinu mu totiž zabila raketa vypálená povstalcami. A podobných príbehov sú len v Aleppe stovky. O ďalších mestách nehovoriac.
Arabské i západné médiá naopak neustále prinášajú fotografie malého Umrána Dakníša, zakrvaveného a zaprášeného sýrskeho chlapca sediaceho v sanitke.
Umrán žil v povstalcami ovládanom východnom Aleppe, ktoré symbolizuje boj proti Asadovi. Aj preto sa o ňom hovorí ako o „symbole sýrskeho konfliktu“. Prečo ním však nie sú všetky deti bez ohľadu na to, kde žijú? Prečo sú podobné zábery zneužívané na vojnovú propagandu, ktorá má jediný cieľ?
