Špekulácie, ako sa tá-ktorá živelná pohroma (aj teroristická) podpíše na politickej budúcnosti úradujúceho lídra, patria medzi analytické zábavky minimálne od časov Busha juniora, ktorého – jeho vinou – doslova odstrelil New Orleans.
Aj stĺpček si preto dovolí pranostiku. Hovorí, že ničivé zemetrasenie Matteovi Renzimu neublíži, lenže – na strane druhej – desiatky miliónov štátnej pomoci a vyjadrenie sústrasti na mieste mu zrejme ani nepomôžu.

Proti je zrýchlené dianie vo svete a v Taliansku obzvlášť.
Do ústavného referenda, ktoré sám vyhlásil za zlomové vo svojej kariére, sa takmer isto udeje ešte toľko dôležitého a nepredvídaného, že letnú tragédiu aj kroky premiéra „po“ prekryjú vnemy novšie.
To, že budú mať súvislosť s bankami, prognózovať nebudeme, keďže nič zlé Talianom neprajeme.
Na poli migrácie či nezamestnanosti alebo korupcie (Taliansko muselo vrátiť minulý rok do Bruselu miliardu eur) však číhajú nástrahy, ktoré nechajú spomienkovú vrstvu na nešťastie vyblednúť.