Posledná kázeň evanjelického kňaza Jakuba Pavlúsa odznela 21.augusta 2016 v Turanoch. Keďže Pavlús už od 15. augusta nebol v pracovno-právnom vzťahu s ECAV, biskup Slavomír Sabol mu udelil špeciálnu výnimku, aby si mohol naposledy obliecť kňazské rúcho a rozlúčiť sa so svojimi farníkmi.
Evanjelium podľa Lukáša 10, 25-37: „Tu vystúpil jeden znalec zákona a pokúšal Ježiša: Učiteľ, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života? Ježiš sa ho opýtal: A čo je napísané v zákone? Ako tam čítaš? On odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, celej svojej duše, celej svojej sily a z celej svojej mysle, a svojho blížneho ako seba samého! Správne si odpovedal, povedal mu Ježiš. Toto rob a budeš žiť!
Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: A kto je môj blížny? Nato Ježiš začal rozprávať: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. Takisto aj levíta: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho.
No prišiel k nemu aj istý pocestný, Samaritán. Keď ho uvidel, prišlo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany olej a víno a obviazal mu ich. Potom ho vyložil na svoje dobytča, zaviezol do hostinca a postaral sa o neho. Na druhý deň vybral dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: Staraj sa oňho; ak na neho vynaložíš viac, na spiatočnej ceste ti to zaplatím.
Kto podľa teba z tých troch sa stal blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov? On povedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. A Ježiš povedal: Choď a rob podobne!“
Milí priatelia,
