Autor je publicista a občiansky aktivista
Nová koncepcia civilnej ochrany prerokovaná 24. augusta spolkovou vládou vyvolala pomerne širokú odozvu nielen medzi občanmi Nemecka, aj v medzinárodnej tlači. Spomedzi mnohých aspektov 72 stranového dokumentu vyvolalo osobitnú pozornosť načasovanie prijatia nového dokumentu a niektoré odporúčania, ktoré dokument dáva občanom.
Každý kto pozná mechanizmus tvorby podobných vládnych dokumentov vie, že sú výsledkom dlhého, mnoho rokov trvajúceho procesu. V prípade Nemcov s ich príslovečným puntičkárstvom je úplne isté, že jeho príprava začala dávno pred minuloročnou migračnou vlnou a domácimi problémami, ktoré vyvolala.
Stará verzia koncepcie civilnej ochrany bola prijatá v roku 1995 a reagovala na prostredie, aké existovalo v Európe a svete bezprostredne po rozpade Sovietskeho impéria a konci studenej vojny. Svet a riziká sa odvtedy zásadne zmenili a ak sa dá o načasovaní nového dokumentu niečo povedať, tak hlavne to, že mnoho rokov meškal.
Demokracie sú pomalé, ale radšej neskoro, ako nikdy.
Staré problémy: migrácia a klíma
Podstatou nových rizík s ktorými musia moderné spoločnosti počítať pritom nie sú zďaleka len procesy ako destabilizácia arabských krajín, islamský radikalizmus, terorizmus alebo nárast agresivity a fašizácia sprevádzajúce úpadok Ruska.
Tie sú vo svojej podstate tradičné, zrozumiteľné a pomerne ľahko uchopiteľné. Migrácie sprevádzali ľudstvo po celé dejiny, rovnako ako rozpady krajín a vojny.
Nové nie sú ani hrozby prírodných katastrof, hoci sa dá oprávnene očakávať, že ich frekvencia aj intenzita – napríklad intenzívnych búrok, povodní, vĺn horúčav alebo súch – bude v dôsledku rýchle postupujúcich zmien klímy narastať.
Samo Nemecko zažilo už v uplynulých dvoch dekádach záplavy o ktorých rozsahu a ekonomických stratách sa nám na Slovensku našťastie ani nesnívalo. Zatiaľ.
