Udalosť týždňa I
Vyhrotenie konfrontácie Nemecko – V4 vo Varšave. Rovno povedať, že narazila kosa na kameň hlupákov, by nebolo korektné. Obavy a pohnútky V4 ako intelektuálne, morálne i právne nekvalifikované Merkelová od začiatku nebrala vážne. (Právne preto, lebo úplné odmietanie utečencov je porušením medzinárodných konvencií, a teda aj vlastných ústav.) A ani vo Varšave, kde sa už posun očakával, prístup nezmenila.
Napriek tomu je kategorické „nie“ kvótam, ktoré iba zakrýva – teda to „nie“ –, že nechcú ani aktívnu dobrovoľnosť, resp. finančné kompenzácie za odmietnutého utečenca, strategické zlyhanie V4. (U Orbána aj čosi horšie.)
Štyria nešťastní lídri, očarení „silou“ bloku, ktorý vytvorili, absolútne nedoceňujú, že V4 ako čistí príjemcovia a ekonomicky odkázaní (slabší) členovia spolku jednoducho nemajú mocenskopolitický základ (kapitál), aby blokovali zvyšok EÚ v otázke, ktorá je pre najmocnejšieho z mocných – Merkelovú – už vecou prestíže a azda aj domáceho politického prežitia.
Udalosť týždňa II
Mŕtvy hovorca IS. Okrem toho, že Rusi a Američania sa nevedia dohodnúť, kto ho dostal (komu viac veriť, je zrejmé), udalosť robí z odstrelu aj to, že Adnání nebol iba nejaký hovorca, ale – údajne – aj „mozog“ vodcu Bagdádího a kľúčový kontaktný bod európskych islamistov na IS. Niektorí analytici z toho dokonca vyvodzujú, že bude menej atentátov.
Precenená udalosť
Reči Siegmara Gabriela, predsedu SPD. Jeho dve vyjadrenia, že (1) rozhovory TTIP (obchodná dohoda s USA) úplne skrachovali a (2) „vždy sme hovorili, že je nemysliteľné, aby Nemecko prijímalo milión migrantov ročne“, sa hlodali až na kosť po celej Európe.
Hoci kontext – dvoje spolkové voľby v Nemecku na dohodenie kameňom – všetky rozbory strápňoval. Gabrielovi vôbec neprekážalo, že obe politiky – TTIP i migračnú – robila vláda, ktorej je on vicekancelárom a ministrom hospodárstva.
Na veci nič nemení, že to, čo tvrdí, že hovorili o migrácii, je pravda. Ak v SPD boli až tak proti – akože až tak neboli –, tak mali využiť právo veta. Niet väčšieho klišé pod olivami, že koaličné lojality a delené zodpovednosti sa končia všade tam, kde idú voľby.
