Sizyfos z Nemšovej

Úsilie viacnásobného premiéra presvedčiť západných diplomatov o úprimnosti svojej i hnuťovej orientácie na Západ začína dostávať až tragikomický charakter. Nejestvuje vari príležitosť, ktorú by V. Mečiar nevyužil na povzdychnutie – naša orientácia na NATO a EÚ je nemenná a žiadame ju aj od ostatných (či bude mať aj toľko úspechu ako jeho predrečník a Kartágo západných námietok bude zničené, je otázne). Nestačí mu už ani konferencia, kde to dostal naplno do tváre od svojho najvážnejšieho súpera, ani dištancovanie sa od euroskeptických esenesiek, predseda HZDS naposledy vyšiel s projektom dohody o nemennosti zahraničnopolitického kurzu Slovenska. Podľa tejto dohody by politické strany mali garantovať, že budú robiť všetko pre integráciu do EÚ a NATO nielen po voľbách, ale aj počas predvolebnej kampane. Je symptomatické pre dnešné dni, že najviac pochopenia našiel u predsedu KDH. Charakteristická pre minulosť a súčasnosť a zrejme aj pre budúce dni je otázka – kedy možno brať slová V. Mečiara vážne, ako záväzný prísľub? Už nastal ten deň? Aj bez dištancovania sa od minulých krokov a činov, ktorých výsledkami boli únos a noc dlhých nožov a kopance do gúľ a odvolávanie vyšetrovateľov a atentát na Remiáša? Ako vnímať jednu z prvých viet programového vyhlásenia vlády z januára 1994 – „Základný smer bezpečnostnej orientácie SR predstavuje úsilie o získanie členstva v Severoatlantickej aliancii a Západoeurópskej únii“ – keď za ňou nasledovalo zmarenie referenda o priamej voľbe prezidenta a vzťahu k NATO, čoho výsledkom bolo nepozvanie Slovenska do aliancie? V čase, keď vládu aj NR SR mal V. Mečiar pod kontrolou a len od neho a jeho činov a činov jeho spolupracovníkov záviselo, či bude naša „orientácia na Severoatlantickú alianciu“ aj úspešne zavŕšená. A ako zabudnúť, že prvými krokmi V. Mečiara ako zastupujúceho prezidenta boli amnestie únoscom a ministrovi vnútra, ktorý referendum zmaril? Bližšie ako ku Catovi st. má predseda HZDS k inej antickej postave. Napokon, päť minút po voľbách sa uvidí.