Autor je občiansky aktivista.
Dejiny možno vidieť aj ako vytrvalé úsilie človeka o prekonanie limitov času a priestoru. Úsilie o prekonanie času stelesňuje medicína a postupne sa pretavilo do predĺženia času ľudského života. Ešte pred sto rokmi mal novorodenec v Európe šancu dožiť sa v priemere okolo 40 rokov.
Dnes obdobie dožitia vo vyspelých krajinách prekračuje 80 rokov. Rusi sú so 70 rokmi v rebríčku krajín na 110. mieste, medzi Bangladéšom a Nepálom.
Ako zaostáva ruská veda Čítajte V násilníckej spoločnosti sústredenej na dobýjanie cudzích území a národov nemal ľudský život nikdy veľkú hodnotu. To, že sa v modernej medicíne prakticky nestretáme so žiadnymi ruskými technológiami a liekmi, preto nemôže prekvapiť. Rovnako však neprekvapuje, že Rusko zohralo rolu v snahe o ovládnutie priestoru.
Pocit veľkosti a pocit moci tisícok atómových hlavíc sú dodnes hlavnými - a postupne jedinými - zdrojmi ruskej národnej hrdosti. Ešte pred 40 rokmi bolo takých zdrojov viac. Patril medzi ne aj podiel Sovietskeho zväzu na počiatkoch ľudskej cesty do vesmíru.
Rakety z vojny
Prvé využitie rakiet bolo vojnové, a tak nečudo, že ich vývoju venovali veľkú pozornosť Hitlerovo Nemecko aj Stalinov Sovietsky zväz. Nemcami vyvinuté technológie aj nemeckí vedci a technici boli preto prakticky okamžite po kapitulácii Nemecka zapojení do vývoja sovietskych rakiet. Nezaháľali ani Američania: podarilo sa im získať niekoľko kompletných rakiet V2 a do služieb raketového programu USA zverbovali Wernhera von Brauna a ďalších Nemcov.
Stalinovo sústredenie síl na túto oblasť prinieslo plody a už niekoľko rokov po jeho smrti sa začali vesmírne preteky medzi ZSSR a USA sériou úspechov Moskvy.
V roku 1957 vypustili Sovieti na obežnú dráhu Zeme prvú družicu: „Pí – pí – pí, pípalo to smelé ruské vtáča“, recitovali neskôr naši školáci. Keď onedlho v priamom televíznom prenose zlyhal štart prvej americkej družice, ruský delegát arogantne ponúkal Američanom pomoc „v rámci programu sovietskej technickej pomoci zaostalým národom“. Prvý americký satelit sa dostal do kozmu až koncom januára 1958, štyri mesiace po prvom Sputniku.
