Začiatkom školských rokov sú vzdelávanie, jeho inštitúcie, žiactvo a učitelia vždy veľkou témou. Tentoraz sa debatuje azda aj o čosi nástojčivejšie, keďže čerstvo nastúpil minister, od ktorého sú očakávania také vysoké, že vyššia je k nemu už len nedôvera.
Reformu školstva, o ktorej sa opäť hovorí, určite treba. Problém je, že zmeny sa mihajú okolo múrov chrámov vzdelávania v takom tempe, že každá reforma má v tvári vpísané, že sa prežije skôr, než sa naštartuje.
Na Slovensku zvlášť, to si povedzme. Zrejmé je zlyhávanie školstva vo výcviku elementárnych základov. Státisíce exekúcií napr. dokladujú, že výchova sa míňa s nárokmi sveta konzumu.
Obsah sociálnych sietí pre zmenu svedčí o krachu občianskej výchovy. Otázka, či prví na doučovanie by nemali nastúpiť učitelia, je politicky nekorektná, ale visí vo vzduchu.
