V mediálnom tichu divadelných prázdnin sa v Bratislave odohral experiment zaujímavý nielen z teatrologického hľadiska. Začínajúci herci zoskupení pod skratkou DPM si položili otázku, čo sa stane, keď diváci prestanú byť len divákmi, keď stratia istotu, že divadlo – rozumej svet – sa deje na nejakom striktne vymedzenom portáli, že jediné, čo s ním môžu urobiť, je s väčšou či menšou mierou empatie len sa naň dívať.
„Nie je to divadlo,“ krútil hlavou iránsky divadelník Arash, s ktorým sme zvláštne predstavenie na báze hry nemeckého dramatika Falka Richtera Porucha pozerali, teda skôr zažívali.
