Autor je vedúci športovej rubriky SME.
V rátane mládežníckych kategórií hrá v reprezentácii pätnásť rokov. Má striebro z majstrovstiev sveta 2011, na
“Problémom je naša mentalita. Keď som v tíme plnom Slovákov, tréner má oveľa ťažšiu prácu ako v tíme plnom Švédov či Fínov. O tom som presvedčený.
„
klubovej úrovni získal tituly v KHL, vo Švédsku i v Česku. V hokeji toho zažil veľa, má rozhľad i skúsenosti. DOMINIK GRAŇÁK hovorí o tom, prečo slovenský hokej zaostáva za špičkou.
Upokojila sa atmosféra v slovenskom hokeji po nedávnych voľbách?
„Keď sa rozprávam s ľuďmi z hokejového prostredia, chceli by veriť tomu, že sa veci zmenia k lepšiemu, ale nie sú o tom presvedčení. Vládne trochu pesimistická a odovzdaná atmosféra. Ľudia akoby neverili, že sa v blízkom čase môže niečo radikálnejšie zmeniť.“
Za nového šéfa hokejového zväzu bol zvolený Martin Kohút. Bol to dobrý výber?
„Keby som mal vo voľbách hlas, tak ho dám pánu Kohútovi. Páči sa mi, že nie je z hokejového prostredia, snaží sa na veci pozerať viac manažérsky. Bol som na jednom stretnutí a počúval jeho vízie a stratégie. Veľa vecí mi bolo sympatických a veľmi by som si prial, aby sa zrealizovali.“
Kým Kohút predstavuje zmenu oproti doterajšiemu vedeniu Igora Nemečka, do výkonného výboru zväzu boli vo veľkej väčšine zvolení zástancovia starej školy. O čom to vypovedá? Bojí sa slovenský hokej zmien?
„To je dobrá otázka a odpoveď je podľa mňa – áno. Do istej miery sa bojí. To neplatí len v hokeji. Celkovo sa na Slovensku bojíme väčších zmien a cudzích vecí, ktoré sú pre nás neznáme. Sme dosť tradiční. V hokeji však zmenu potrebujeme. A potrebujeme ju výraznejšiu, ako by boli niektorí ľudia ochotní prijať. Úcta k tradíciám a istá miera konzervativizmumivôbecnie sú proti srsti, zďaleka totiž neplatí, že všetko nové je lep- šie ako staré. V hokeji, ktorý sa rýchlo mení, však jednoducho iná možnosť nie je. Ani Kanada by dnes nebola taká úspešná, keby hrala rovnakým štýlom ako pred desiatimirokmi.“
Vyriešili teda voľby vôbec niečo? Neoddialili iba zmeny na neskôr?
„Uvidíme. Dúfam, že nie. Udiala sa aspoň nejaká zmena, prvý krok. Teraz bude hlavne na pánu Kohútovi, aby urobil ďalšie kroky. Hoci sa bojíme zmien, na druhej strane sme náchylní na to, že keď sa už niečo rozbehne a ľudia vidia, že to funguje, dajú sa zlákať na druhú stranu. Len treba ukázať, že sa to dá robiť aj inak.“
Aký je najväčší problém slovenského hokeja?
