Vlna emócií po meklenburskej „masakre motorovou pílou“ (Suddeutsche Zeitung) sa pomaly preklápa do prognostickej remízy. Veštby, že ťažká prehra CDU, ktorú vysoko symbolicky predbehla AfD, je začiatkom konca Merkelovej, sú zhruba v jednote s predpoveďami, že svet sa vôbec nerúca.
Už napríklad len preto, lebo ani masívny nástup AfD neberie CDU-SPD pohodlnú väčšinu v jednej z najmenej významných spolkových krajín.
Rôznosť názorov ukazuje, že na otázku, či masaker CDU hovorí o budúcnosti veľa, niečo, alebo nič, netreba siliť odpoveď. Do roka a do dňa sa v Nemecku môžu zbehnúť stovky nepredvídateľností. Akurát opäť o čosi nástojčivejšie po meklenburskej lekcii platí, že schopnosť utečeneckej kauzy prekresľovať politické mapy a scény sa nesmie ignorovať.
