Autorka je spisovateľka, žije v Bazileji
Navštívila ma v nedávnych augustových horúcich dňoch priateľka z Bratislavy, išli sme v Bazileji aj v Berne na kúpalisko a ona sa čudovala, že ľudia si pokojne sadali či líhali tesne vedľa nás. Znervóznela: nechcú nás okradnúť? Na Slovensku môžu do intímnej sféry vniknúť iba rodinní príslušníci alebo priatelia, uvedomila si.
Vysvetlila som jej, že Švajčiarsko je preplnený výťah. Stojíme na kope a nikto sa s nikým nebaví, mlčaním sa vytvára chýbajúci odstup. Keby sa k nám na slovenskom kúpalisku priblížili neznámi ľudia, začali by sme sa nevyhnutne rozprávať, aby sme zneutralizovali pocit ohrozenia.
Vo Švajčiarsku je nanajvýš prípustné položiť orientačnú otázku, na ktorú rušivý element dostane stručnú odpoveď, tá však nie je úvodom k zoznámeniu sa. V nijakom prípade sa netreba vypytovať na zdravie či prácu a už vôbec nie dúfať, že kritizovanie vlády prinesie vytúžené medziľudské teplo.
Extroverti sa cítia, ako keby sa nedopatrením dostali do ústavu pre autistov. Človek vo výťahu sa odvracia. A nie je to iba moja dlhoročná osobná skúsenosť.
