Zdá sa, že pravda o vyššej bezpečnosti leteckej dopravy v porovnaní s cestnou, ktorou ľudí s fóbiou z lietania hypnotizujú štatistici, stráca platnosť v slovenskom záchranárstve.
Dve tragické nehody vrtuľníkov v priebehu roka sú výzvou, že ak si chcete zvýšiť šancu na prežitie akejsi vlastnej zdravotnej príhody, volajte – ak ste pri vedomí – radšej sanitku.

A ak by ste pri vedomí neboli, majte pri seba papier, že vzdušnou cestou nech vás berú iba v prípade, že by vás viezli rovno do márnice.
No. Vážnejší úvod k dispozícii nebol.
K základnému sporu, teda či piloti záchrannej služby majú nalietaných hodín dosť, alebo málo, totiž stĺpček nevie zaujať odborné stanovisko.
Keďže pravdepodobnosť, že dve tragédie v krátkom slede nie sú náhoda, je vcelku vysoká, vnucuje sa skôr systémová záležitosť. Čím sa nevylučuje ani to, že jedna i druhá havária môžu byť zlyhania aj individuálne.
Nebolo by od veci, keby štatistika vzduch/cesta začala platiť aj v oblasti služieb zdravotnej pomoci na Slovensku.