Autor je výskumníkom amerického Centra pre preventívne akcie pri Rade pre zahraničné vzťahy
Ako sa stále valia desivé obrazy sýrskych civilistov zabitých sýrskym a ruským letectvom, americkí politici a politológovia opäť vyzývajú na väčšiu vojenskú účasť v sýrskej občianskej vojne.
Výzvy sa sústreďujú na jedinú jednostrannú vojenskú taktiku: bezletovú zónu nad určitými časťami Sýrie. Už 15 rokov skúmam také bezletové zóny a píšem o nich a analyzoval som niektoré návrhy, ktoré padli pre Sýriu.
Pravda o Iraku
Veľmi poučné je pozrieť sa na severoirackú bezletovú zónu, ktorá platila od apríla 1991 do marca 2003. Je mimoriadne významná preto, lebo ju zástancovia sýrskeho zásahu spomínajú, aby podporili svoju argumentáciu za bezletovú zónu nad časťami Sýrie.
Krátke zhrnutie dvanásťročnej operácie je, že vláda Georgea W. Busha nastolila zónu, „aby chránila Kurdov“. Táto historka má zabudnutý úvod, o ktorom zástancovia intervencie nikdy nehovoria.
Dňa 15. februára 1991, dávno pred zriadením zóny prezident George W. Bush opakovane vyzval – prostredníctvom odkazu vysielaného v každom irackom médiu – Iračanov, „aby vzali veci do vlastných rúk a prinútili diktátora Saddáma Husajna odstúpiť“. Na irackých vojakov aj civilistov spúšťali letáky, ktoré ich burcovali, aby „vyšli do ulíc a uličiek a zosadili Saddáma Husajna a jeho prisluhovačov“.
Kurdskí rebeli sa čoskoro vzbúrili proti irackým jednotkám a predstaviteľom vládnucej strany Baas, pričom zatýkali, koho sa dalo, a masakrovali tých, ktorí sa postavili na odpor.
Saddámove republikánske stráže za použitia vrtuľníkov, delostrelectva a obrnených pozemných síl spustili protiúder, pričom zabili 20-tisíc Kurdov a z domovov ich vyhnali státisíce.
