Keď sme pred pätnástimi rokmi uverili vlastným očiam, že ikonické newyorské dvojičky horia a že z mrakodrapov, do ktorých narazili lietadlá, skutočne vyskakujú ľudia, terorizmus vstúpil do našich životov.
Prestal byť kliatbou vzdialených miest. Už nezabíja len ľudí, o ktorých sme nikdy predtým nepočuli. Dýcha na naše zátylky aj v mestách západného sveta.

Dnes už terorista nepotrebuje lietadlo a mrakodrap, aby vyvolal vlnu hrôzy. Nepotrebuje organizáciu, spojencov a ani konkrétneho nepriateľa. Potrebuje šialený nápad a bes. A to, aby správa o barbarskom čine obletela svet.
Dnes už aj teroristický čin menších rozmerov ako bol 11. september 2001, dokáže šíriť veľký strach. A o ten teroristom v skutočnosti ide. Je to forma kontroly nad ľuďmi, na ktorých by inak nikdy nemali dosah.
A tak každý politik, ktorý tento strach v spoločnosti v záujme politického prežitia neodôvodnene prehlbuje, otvára terorizmu aj tie dvere, za ktorými sa potrebujeme cítiť bezpečne.