Ako by vyzeral Freddie Mercury, keby sa pred pár dňami dožil sedemdesiatky? V akých súradniciach by sa pohybovala jeho hudba a spev v poslednom štvrťstoročí? A jeho život?
Žil by umierneným životným štýlom, alebo by mal práve rozbehnuté prelúdium do starnutia hedonistického rockového kardinála? Musím sa priznať, že keď som si uvedomil už zrelo dôchodcovský rok narodenia glam-rockového idola, zamrazilo ma.
Vek je relatívny, znie častá utešujúca veta. Asi je, ale aj nie je.
Minule som popíjal s kamarátom výtvarníkom, ktorý práve prekročil päťdesiatku. Z okrúhleho čísla sa ešte nespamätal a s hlavou v dlaniach sa mi jachtavo priznal, že stále nevie uveriť tomu, že má až päťdesiat rokov.
Mentálne sa cíti nanajvýš na nejakých dvadsaťpäť, hoci na tele pociťuje daň nielen biologických rokov, ale aj intenzívneho bohémskeho života. No ako sa má cítiť teraz, teda vo veku, keď nejeden jeho rovesník stihol už aj prvé vnúča?