Pôvodný text z nedele 11. septembra bol aktualizovaný po uverejnení informácie, že Ivan Štefunko založil občianske združenie Progresívne Slovensko, ktoré má byť základom pre novú stranu.
Kadečo sa rozpráva v bratislavských kaviarňach, podzemiach a zrejme aj v palácoch o novej strane, ktorá by mala na Slovensku vzniknúť v dohľadnom čase. Hovorí sa o ohlásení projektu na jeseň, alebo možno na jar, určite však nejaká tá strana vznikne tak, aby stihla najbližšie voľby (času má tri roky).
Na čele občianskych pochodov proti nacistom a fašistom sa zrazu objavujú ľudia z podnikateľského prostredia, ktorí sa posledné roky držali skôr v úzadí.
Kde-tu sa niekto s niekým rozháda o podobe ich súčasnej liberálnej strany a o tom, či to čo presadzujú, je ešte stále liberalizmus.

Vznikajú zatiaľ neznáme občianske združenia, ktorých cieľom je organizovať vznik straníckych štruktúr. Dokonca už majú aj zamestnancov.
Niektorí analytici sa opäť snažia viac objavovať v médiách a vyjadrovať sa k rôznym oblastiam, povedzme k vyvážaniu zbraní zo Slovenska do krajín s veľkou mierou konfliktov alebo politickej korupcii.
Rozpráva sa o podobnom kapitále, ako stojí aj za najmladším celoplošným médiom, a prípadná totožnosť zdrojov by mohla pošramotiť systematicky budovaný imidž (N)ezávislosti a vlastníka bez politických ambícií.
O čom sa ale tiež hovorí, je, že strane stále chýba hlavná tvár, lebo osobe s najskloňovanejším menom na tento post, sa do zásadných rozhodnutí zatiaľ veľmi nechce. Aj kvôli rodine pod Tatrami.
Ale teraz naozaj trochu vážne
Hlavný predvolebný cieľ väčšiny politického spektra, azda s výnimkou Andreja Danka, odstaviť a nahradiť Smer, sa nenaplnil. A priniesol niekoľko zaujímavých momentov, ktoré zdanlivo otvorili priestor pre novú stranu, no nakoniec môžu byť prekážkou.
Rozpad Siete v priamom prenose sa nadlho zapíše do dejín slovenskej politológie, obrat Mosta a raketový znovu nástup SNS aspoň malou poznámkou tiež.
Priestor na novú stranu tu skutočne existuje. Takú, ktorá by dokázala obsadiť proreformný priestor, nie striktne konzervatívny – (nehovorme teda rovno o liberalizme a vlastne o ideológii nehovorme vôbec), pre mestského voliča s veľkým pochopením pre vidiek.
Niečo, čo príde s reformnými nápadmi SDKÚ a skupinou odborníkov, ktorí tie nápady presadia. Podobnou ako sa začala v posledných období stále viac ukazovať okolo dnes už nebohého Martina Filka.
Rovnako je priestor pre stranu, ktorá sa bude pokúšať vysvetliť ľuďom, že utečenci, či chceme alebo nechceme, sú dnešnou realitou, že kradnúť sa naozaj nepatrí, že relativizovanie dejín sa nerobí, že školstvo a zdravotníctvo sú prioritou a nie obchodným artiklom.
A hlavne bude chápať, že fungujúci štát je dnes nevyhnutnosťou, a nie iba možnosťou, ak niečo ostane aj z kradnutia.
“Na scénu postupne prichádzajú úspešní štyridsiatnici, odchovaní na podnikaní, zahraničných skúsenostiach, ktorí majú kapitál a zároveň nápady a idey, ako jednotlivé problémy v krajine riešiť.
„