Autor je vedec a spisovateľ
V súčasnosti, ale najmä hneď po brexite, sme svedkami odvážnych výziev na reformu Európskej únie, a to dokonca zásadnej. A ja som si tíško, len tak pre seba povedal, že reči sa hovoria a chlieb sa je.
Ale aj tak je to pokrok, pretože doteraz o reforme EÚ nebolo ani slychu, ani chýru.
Vrátim sa k zrodu myšlienky o EÚ, aby bolo jasné, že o reforme sa malo hovoriť už veľmi dávno, pretože projekt zjednotenej Európy bol problematický už na samom začiatku.
V roku 1957 sa zrodilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS). Jeho cieľom bolo vybudovať spoločný európsky trh, o ktorom hovorí Rímska zmluva z roku 1957. Nebol tu vtedy žiaden úmysel vybudovať nejaké Spojené štáty európske alebo Európsku úniu, o ktorej dnes hovoríme.
Môžu za to eurofondy
Ale už v pomerne krátkom čase existencie EHS prišlo k prekvapujúcemu obratu v tom, že namiesto ekonomického modelu sa začal vytvárať model politický, zjednocovanie Európy, ktoré sa presadzuje dodnes a ktoré nerešpektuje stáročné tradície jednotlivých európskych štátov, ich ekonomické špecifiká, národné záujmy, odlišnú mentalitu a vôbec ich vlastnú identitu.
