Premiér považuje postup kompetentných v galantskej záležitosti za štandardný. Stavia si štandardný rodinný dom. A je na čele vlády zloženej zo štandardných strán. Možno by sme sa mali spýtať, čo je štandardom a oproti čomu sa meria.
Ak bola reakcia opozície hysterická, tak sa takou zdala najmä oproti pokrovému pokoju vládnych činiteľov. Napríklad ombudsmanka Tomanová cez víkend odkázala, že prípad „nie je ojedinelý“. Je to teda istý štandard.
Pokojnú myseľ ombudsmanke, samozrejme, prajeme, no čo nám takýto fatalizmus pomôže, ak ho obsadíme do funkcie? Sotva je v záujme verejnosti nechávať sa zastupovať ombudsmankou, ktorá sa dokáže príkladne povzniesť nad príkoria sveta.
S Natáliou to mohlo byť všelijako, ukazovať prstom nebudeme. Vždy to bude Rašomón, teda príbeh poskladaný z rôznych uhlov pohľadu. Nie že by sme boli priaznivcami „alternatívnych“ pohľadov, len sa žiada zachovať mieru.

Možno nám však tento príbeh pomôže upozorniť na spôsob, akým sa u nás hovorí či nehovorí o drogách. Doteraz totiž celú diskusiu ukončili injekčné striekačky, ktoré priamo v parlamente Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu. Že veď „feťák“.