Veľká časť doteraz nezorientovanej verejnosti sa dozvedela, že existuje niečo ako „sex na rozlúčku“. S dávkou cynizmu sa dá aj toto označiť za jeden z dôsledkov kauzy zariadenia so vzletným názvom Čistý deň.
O prípade sa vie naozaj príliš málo, možno však súhlasiť s tvrdením nezávislého poslanca Beblavého, že štát dáva na resocializačné zariadenia dosť peňazí na to, aby verejnosť zaujímalo, čo sa s nimi deje.
Je tiež zjavné, že kauza, ktorá verejný priestor zaplavila slovíčkom „sex“, signalizuje bulvarizáciu slovenskej politiky a fakt, že sme sa ocitli na prahu mladšej doby ohlupujúcej.
Vzhľadom na závažnosť situácie by človek čakal, že sa veľkou témou stane budúcnosť EÚ a Slovenska v nej či spôsoby, ako odolávať tzv. hybridnej vojne – no práve tieto kardinálne otázky nie sú predmetom diskusií a sporov. Možno i preto, že k nim majú všetci politickí hráči kardinálne ignorantské postoje.
Galantský prípad však predsa len odkrýva pochmúrnu slovenskú realitu.
