Bolo by prehnane ambiciózne očakávať, že dvadsiati siedmi európski lídri počas svojho stretnutia v Bratislave predpíšu Únii, ktorá krváca z viacerých rán, tú správnu terapiu, ktorá jej vráti silu.
Na tomto bode sa európske politické elity nezhodujú ani len v tom, ktoré bolesti sú skutočné a ktoré fantómové. Vyvolávané populistami rôznych odvarov.
Niektorí to vedia, ale hovoria o našich európskych bolestiach jazykom, ktorému rozumie len úzka skupina vyvolených, ktorí nakoniec nerozhodujú o tom, kto sa nasťahuje do národných parlamentov. Tí, čo to vedieť nepotrebujú, navrhujú šarlatánske postupy jazykom más a uvoľňujú vlnu vášní, ktorá nakoniec aj ich samých zmetie.

Lídri sa stretávajú v čase, keď sa konzervativizmus dostáva k radikalizmu nebezpečne blízko, a extrémisti dýchajú na zátylky štandardných európskych strán.
Premiér Robert Fico povedal že existuje „preukázateľný záujem dvadsaťsedmičky urobiť elementárnu sebareflexiu a diagnózu toho, kde sa EÚ nachádza“.
Ak by výsledkom piatkového summitu bola minimálne správna diagnóza Európskej únie, tak si predstavitelia nekreslili Bratislavu na svoju mapu zbytočne.
A obyvatelia Slovenska si zo stretnutia zapamätajú viac než len dopravné obmedzenia.