Autor je šéf programu obrany a bezpečnosti, GLOBSEC Policy Institue
V rámci zdanlivo logického dôsledku hlasovania o brexite nebude premiérka Veľkej Británie na stretnutí venovanom budúcnosti EÚ.
Toto je však viac než nešťastné, keďže téma bezpečnosti má byť jednou z priorít medzi témami diskusií v Bratislave – a Británia, dôležitý aktér a tradičný prispievateľ k bezpečnosti aj v rámci EÚ, aj NATO, tu bude veľmi chýbať.
Preto tento summit bude skúškou pre celú Úniu, ktorá vstupuje do éry neistoty v koordinácii a zabezpečení bezpečnostných zložiek bez silnej britskej podpory. Kľúčová otázka „Ako bude spolupráca v EÚ napredovať?“ visí nad bratislavským summitom.
Armáda musí počkať
Kým EÚ odpovie na túto otázku, musí sa prestať zaoberať grandióznymi projektmi, akým je nedávno navrhovaný koncept „európskej armády“. Toto je len odpútavaním pozornosti od naliehavej potreby sústrediť sa na vyvíjanie praktických protiteroristických opatrení Únie, na návrhy, ako úspešne využívať spravodajské informácie o strategických hrozbách, ktorým čelia členské štáty EÚ, a tiež, ako zvýšiť schopnosti Európy v oblasti strategickej komunikácie.
Briti môžu mať nesmierny prínos do debát o všetkých týchto bodoch, a preto má zmysel zapojiť ich do tohto procesu, hoci aj v neformálnej rovine.
Preto „armáda” musí počkať a spolupráci s Britániou sa nemožno vyhýbať. Dnes možno konštatovať, že vyhýbanie sa Londýnu sa stáva obľúbeným športom v EÚ. Niektorí politici dokonca interpretujú nadchádzajúci brexit ako príležitosť na vytvorenie skutočných a udržateľných európskych obranných kapacít a štruktúr – bez Británie.
Skok do neznámych vôd
Tento názor je založený na fakte, že Londýn – orientovaný na NATO – odjakživa blokoval v tomto ohľade európsku integráciu. Zároveň však marginalizuje rolu Británie v budovaní projektu európskej obrany koncom 90. rokov aj britskú pôsobivú – v európskom meradle –, hoci klesajúcu schopnosť projektovať moc, či obchádza bezkonkurenčný prínos Británie v boji proti terorizmu na miestnej, regionálnej aj svetovej úrovni.
Dôsledkom tohto všetkého musí EÚ byť úprimná k sebe samej a prijať fakt, že opustiť jej tím sa chystá jej hviezdny hráč, aby som použil futbalovú analógiu. Uistime sa teda, že nedôjde k skutočnému rozvodu a že hráč neprestúpi do iného (bezpečnostného) klubu.
V tomto svetle nie je bratislavský summit šancou robiť pokroky bez problémových Britov – ako to vidia niektorí -, ale skôr skok do neznámych vôd.
