Autorka je analytičkou a zástupkyňou výskumného riaditeľa Globsec Policy Institute
Keď sa v piatok v Bratislave zídu lídri 27 krajín EÚ, nezaznejú žiadne veľkolepé spoločné vyhlásenia. A to nielen preto, že ide o „neformálny“ summit. Tento summit sa má sústrediť na oblasti, na ktorých sa oných 28 mínus 1 lídrov môže dohodnúť. A vzťahy s Ruskom k nim nepatria.
Uvalenie sankcií je zriedkavým opatrením, v rámci ktorého sa členské štáty EÚ môžu dohodnúť na spoločnom postoji v rámci jasnej stratégie. Keďže minské dohody sa ešte nenaplnili, neexistuje tlak na okamžité zrušenie sankcií pred najbližším revidovaním naplánovaným na január 2017.
No v jednotlivých členských štátoch sú postoje výrazne odlišné.
Duch Ruska
Grécko, Írsko, Cyprus a ďalší s ekonomickými kontaktmi na Rusko od začiatku len nepresvedčivo podporovali sankcie. Vzhľadom na menšie účinky sankcií na Rusko oproti očakávaniam a na negatívne dosahy na hospodárstvo mnohých členských štátov sa obľuba týchto opatrení nijako nezvýšila.
Veľká Británia, tradičný zástanca tvrdej línie voči Rusku v rámci EÚ, nebude súčasťou piatkových rozhovorov a prirodzene zohrá menšiu úlohu v zahraničnej politike Únie.
Rusko navyše víta Borisa Johnsona ako ministra zahraničných vecí, ktorý možno bude schopný normalizovať vzťahy medzi oboma krajinami.
Na programe rokovaní je celá škála ďalších naliehavých tém, a tak má EÚ len málo dôvodov hnať sa do ďalšej medzinárodnej nezhody a snažiť sa prehodnotiť svoju politiku voči Rusku.
Nad debatami sa však aj tak bude vznášať duch Ruska. Nie preto, že sa v Rusku budú konať parlamentné voľby dva dni po summite. Vzhľadom na starostlivo zostrojený systém a vnútorné šarvátky opozície voľby nezmenia zloženie tamojšieho parlamentu, dumy.
“Dnes je v móde „zásadový pragmatizmus“. EÚ urobila zásadné vyhlásenie ohľadom Ruska v júli a v piatok nepríde so žiadnym ďalším. Teraz môžu EÚ lepšie poslúžiť pragmatické, hoci aj menej viditeľné kroky.
„
Vplyv Ruska na vývoj v Európe – od populizmu cez nárast extrémnej pravice až po migračnú krízu – je natoľko významný, že krajine sa dostane aspoň (ne)čestnej zmienky v každej z tém na programe.
Po prvé, vodcovia EÚ hľadajú spôsoby, ako obnoviť dôveru v európsky projekt. To zahŕňa riešenie populizmu, nacionalizmu, množiacich sa podozrení voči elitám a nárastu extrémne pravicových a okrajových strán.
Je ťažké vyhnúť sa debate o údajných ruských stopách v týchto udalostiach. Pochybný opis udalostí v prokremeľských médiách a ruská finančná podpora krajne pravicových strán zhoršujú situáciu v Európe a úlohu vzkriesiť dôveru v demokraciu ešte sťažujú.
