Nemusíme hľadať, čo máme spoločné. Máme spoločné problémy. Už z pozvánok na bratislavský summit, ktoré boli a neboli poslané, však možno vidieť, kto sa má (alebo nemá) zúčastňovať na riešení týchto problémov.
Dôležitejšie než fakt, že britská premiérka pozvanie nedostala, je, že pozvánky na neformálnu poradu „ako ďalej v EÚ“ nedostali europoslanci. To si kriticky všimol aj čierny pasažier summitu Martin Schulz, predseda Európskeho parlamentu.
Lídri štátov prišli s vlastnými riešeniami, v ktorých odsunuli európske inštitúcie – Európsky parlament a Európsku komisiu – na okraj červeného koberca. Brusel by mal len prevádzkovať ich rozhodnutia, bol by teda akýmsi call centrom a servisom. Takýto tón rozoznať napríklad v spoločnom pláne visegrádskych krajín či v Tuskovom liste spred summitu.
