Manžela som si prvýkrát vybrala, keď som mala päť rokov. Volal sa Jožko. Mal vtedy 25, bol to miestny fešáčisko a k nášmu zoznámeniu došlo u mojich starých rodičov, pretože keď starý otec v dielni odlieval umelcom sochy do bronzu, Jožko mu chodil pomáhať. Bol to pracovitý mládenec, mal pekný úsmev a vždy so mnou hodil reč.
„On nie je nič pre teba, holubienka moja,“ povedala mi babička, keď som sa jej zdôverila so svojimi manželskými plánmi.
Neviete, čo so životom? Napíšte si zoznam Čítajte „Prečo? Lebo je pre mňa starý?“ spýtala som sa dotknuto.
„Lebo pije,“ oznámila mi babička a bolo vymaľované.
Raz neskoro večer sa u nás Jožko zastavil cestou z krčmy. Asi aby som to mala názorne. Mal akútnu potrebu povedať mojim starým rodičom, ako ich má rád. Knísal sa, páchol, mal krvou podliate oči, na nohaviciach blato a zvratky. Babička mu uvarila kávu a starý otec mu povedal, aby sa šiel vyspať a do budúcna skúsil prestať piť.
„Prestať piť? Lebo čo?“ zavrčal podráždene Jožko. „Lebo mi to ľudia hovoria? Nech sa starajú o seba. Lebo sa Bohu nepáčim opitý? On sám si je na vine. A keď umriem, pekne si to s ním z očí do očí vykonfrontujem! Keď ma chcel mať abstinenta, mal ma stvoriť abstinenta. Ale stvoril ma ožrana. Tak ožranom aj ostanem!“
Poslali ma spať, malé dievča v priveľkej nočnej košeli, no ja som aj tak za dverami počúvala ten utrápený rozhovor s obľúbeným opilcom a potom som sa aj tak dívala z okna, ako ho starý otec odprevádzal, ako Jožko spadol ešte pred bránou a ako chcel ísť silou-mocou domov po štvornožky.
A došlo mi, že z tohto manželstva veru nič nebude, lebo kým ja som verila, že ak budem chcieť, môžem byť kozmonautkou, hrať v divadle alebo trebárs dokonca písať do novín ako sú tieto, Jožkovi mohli pomáhať aj všetci svätí, bolo im to na milú keďveš, pretože on nad sebou dávno definitívne zlomil palicu.
Boh a poldeci na raňajky
Americký novinár Charles Duhigg spomína v knihe „Sila zvyku“ alkoholika, ktorý sa rozhodol prestať piť, až keď pod vplyvom alkoholu spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej sa zranil jeho syn. Vyše roka abstinoval, no potom jeho mame diagnostikovali rakovinu a piť opäť začal a neprestal, až kým sa mu nerozpadlo manželstvo a nespôsobil ďalšiu dopravnú nehodu. Pochopil, že ak si jedného dňa nechce zabiť vlastné deti, musí vyhľadať pomoc.
