SME
Sobota, 27. november, 2021 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky

Dizajnér Biľak: Aj vyjadriť zložité myšlienky jednoducho je práca

V Holandsku netreba míňať energiu na vysvetľovanie, prečo je dizajn dôležitý, hovorí Peter Biľak.

Peter Biľak (Zdroj: Maňo Štauch)

V ytvoril mimoriadnu známku pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ aj písmo pre viedenské letisko či parížske metro. Svetovo uznávaný dizajnér Peter Biľak žije v Haagu a hovorí, že napriek globalizácii života sa na Slovensko nemôže vrátiť. V Holandsku netreba míňať energiu na vysvetľovanie, prečo je dizajn dôležitý, hovorí Peter Biľak

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Náš rozhovor budú ľudia čítať vo vašom písme Greta. Ako vzniklo?

„Keď sa asi pred desiatimi rokmi zmenšoval formát SME, redizajn robila švédska firma A4. Návrh Ludviga Grandina vyzeral veľmi dobre, v nezmyselnom jazyku text folder, ale keď sa doň nalial text v slovenčine, zrazu akcenty lietali hore-dolu. Bolo treba vytvoriť písmo, ktoré by vyzeralo dobre aj v slovenčine. Veľmi ambiciózne som povedal, že to urobím, neuvedomujúc si, že o týždeň idem na mesačnú cestu do Tibetu. Hoci tvorba písma zvyčajne trvá veľmi dlho, keď človek vie, ako sa má použiť, presnú veľkosť, kontext, jazyk, ide to oveľa ľahšie. Greta bolo písmo, ktoré som urobil asi najrýchlejšie zo všetkých. Niektoré veci, ktoré vytvorím, mi časom lezú na nervy a vyhýbam sa im, ale Gretu používam veľmi rád, prirástla mi k srdcu, so slovenčinou dobre funguje.“

Ako vyzerá tvorba písma?

„Polovica našich projektov sú presné zadania, ktoré sa začnú definíciou problému alebo situácie, ktorú treba vyriešiť. Aktuálne sme vytvárali písmo pre parížske metro. Tam bolo dôležité urobiť ho tak, aby fungovalo v mnohých jazykoch a vo veľmi veľkých rozmeroch. Budú to takmer metrové písmená na 86 nových staniciach metra. Písma však kreslíme aj na to, že ich publikujeme. Tak, ako keď niekto vydáva knihy alebo hudbu. Písmo rovnako ako hudba odráža dobu. Tým, že sa dnes viac číta na obrazovke, písma sa kreslia trošku inak. Alebo tým, že je komunikácia oveľa globálnejšia, písmo môže byť použité v akomkoľvek jazyku, v hocijakom médiu. Preto je tvorba písma komplexnejšia, musí sa testovať pre rozličné médiá a rôzne jazyky. Dnes je písmo univerzálny nástroj, my tie písma predávame a kupujú si ich ľudia z celého sveta. Naše fonty sa používajú v 120 krajinách.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jeden font sa dá použiť aj na arabské, indické či čínske písmo?

„Našou špecializáciou je, že pracujeme s mnohými jazykmi, robíme multilingválne písma a tiež multiscrach – rôzne systémy abecied, v arabčine, v Indii je asi pätnásť rôznych spôsobov písania, robíme so všetkými, s hebrejčinou, arménčinou, cyrilikou, ako aj komplexné systémy písma, ktoré dovoľujú používať tieto veci spolu. To sa v minulosti neriešilo. Práve internet spôsobil, že firmy pôsobia globálne a ten odkaz sa dá globálne nájsť. Kedysi sme nevideli, či výraz jednej firmy bol rovnaký na rôznych miestach, dnes to je veľmi jasné. Tento typ práce trvá dlhšie, lebo to už nie je 26 znakov od A po Z, ale sú to tisícky a tisícky znakov. Niektoré jazyky sú fonetické ako latinka, indické sú sylabické a inak zaberajú miesto, preto musíme nájsť, aby proporčne spolu fungovali. Už to nie je práca jedného človeka, na jednom projekte robím s tímom piatich, šiestich ľudí.“

Žili ste vo Francúzsku, v Británii, v Amerike. Prečo ste si vybrali Holandsko?

„Doviedla ma k tomu séria náhodných rozhodnutí. Po Paríži som tu získal grant na ďalšie štúdium a potom prvé zamestnanie. Po jeho skončení som vedel, že chcem robiť sám, a v Haagu som už mal byt a cítil som sa tu pohodlne. Pravda je aj to, že v Holandsku je vizuálna komunikácia veľmi cenená. Tým, že hustota krajiny je vysoká, je celá zdizajnovaná. Hovorí sa, že Boh vytvoril svet, ale Holanďania vytvorili Holandsko. Tridsať percent rozlohy vysušili pevninu z mora, aj v lese človek vidí, že bol zdizajnovaný. Práve preto sa Holandsko stalo mekkou pre dizajnérov. Veľa ľudí, čo robí s vizuálnou komunikáciou alebo s dizajnom, tu našlo zázemie, netreba tu míňať energiu na vysvetľovanie, prečo je dizajn dôležitý. Telefónne búdky, cesty, značenie, noviny, logo polície, všetko je veľmi cielene dobre urobené. Vždy som obdivoval holandský pas, najmenšie detaily sú spravené veľmi citlivo a veľmi efektívne.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Máte holandský pas?

„Doteraz mám slovenský. Holandský by som mohol mať kedykoľvek, keby som mal záujem, ale jediný rozdiel je, že nemôžem voliť v parlamentných voľbách, čo pre mňa nebol dôvod.“

Možno pre tú krásu.

„To by bol dôvod. Hnevá ma, že slovenský pas nie je urobený tak, ako by mohol byť. Pas nie je len doklad, je to vizitka krajiny. Keď cestujem, je to vec, ktorú si cudzí človek pozrie ako prvé. Keď je pas krásny, ľudia chcú o krajine vedieť viac. Bol by to lacný a efektívny spôsob prezentovať sa. Pas má každý človek a každý by bol ambasádorom svojej krajiny.“

Za koho vystupujete v zahraničí?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Očkovanie proti koronavírusu.

Povinné očkovanie zvažujú viaceré strany.


25. nov
Koronavírus: Nové prípady dnes

Laboratóriá otestovali 26 658 vzoriek.


2 h
Boris Kollár a Igor Matovič.

Na úroveň vakcinácie má vplyv aj podpora od populárnych politikov.


15 h
Petra Vlhová.

Vlhovú čaká druhý obrovský slalom sezóny.


Sportnet 11 h

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz

Povinnému očkovaniu proti covidu sa nevyhneme.


18 h
Igor Matovič

Prekvapením by bolo, keby sa nazbierala sila uviesť túto reformu do praxe.


18 h
Jindřich Šídlo, komentátor SeznamZpravy.cz.

Miloš Zeman je späť. S covidom.


19 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


19 h
Skryť Zatvoriť reklamu