Autori sú analytikmi Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku
Uplynulé týždne sa objavila v debate o riešení problémov Európskej únie aj diskusia o možnostiach vytvoriť spoločnú európskú armádu. Ako prvý s touto myšlienkou vyrukoval český premiér Bohuslav Sobotka na výročnom stretnutí veľvyslancov Českej republiky začiatkom septembra, o niekoľko dní mu sekundoval aj maďarský premiér Viktor Orbán. Podľa oboch by mohla byť užitočná najmä pri ochrane vonkajších hraníc EÚ.
Tému bližšej európskej obrannej integrácie, teda zatiaľ s vyhnutím sa silnému a veľmi sugestívnemu termínu „európska armáda“, nastolili i nemecká ministerka obrany so svojím francúzskym kolegom v internom dokumente, ktorého obsah sa dostal na verejnosť vďaka miestnym médiám len pár dní pred bratislavským summitom.
Obranný Schengen
Bilaterálny francúzsko-nemecký návrh odporúča, aby budúce európske vojenské operácie riadilo nové spoločné veliteľstvo a nahradilo tak terajšie rotačné velenia v rámci EÚ. Pridáva tiež, že by sa mala zvýšiť vojenská pripravenosť síl rýchlej reakcie, zintenzívniť spoločné plánovanie a vytvoriť jednotný fond na podporu vojenského výskumu a nákupu niektorých vojenských zariadení.
To všetko by malo dokopy tvoriť, povedané slovami nemeckej ministerky Von der Leyenovej, skutočnú obrannú úniu či akýsi „obranný Schengen“.
K jednému spoločnému veliteľstvu a k Európskemu fondu na obranu sa o dva dni neskôr prihlásil aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker vo svojom prejave o stave Únie v Európskom parlamente. Preto sa čakalo, že téma obrany bude rezonovať i na stretnutí lídrov v Bratislave.
Napokon však bratislavská cestovná mapa vyzerá v tomto ohľade pomerne diétne, keďže sa len obmedzuje na všeobecne strohé tvrdenie o potrebe posilnenia spolupráce EÚ v oblasti vonkajšej bezpečnosti a obrany. Konkrétnejší implementačný plán by mal byť pripravený až na decembrové rokovanie Európskej rady.
Európa ako mäkká sila?
Vo všeobecnosti možno súhlasiť, že téma hlbšej obrannej integrácie EÚ je vysoko relevantnou a jej reálne napĺňanie by mohlo Európe pomôcť. Nielen získaním väčšej vážnosti vo vzťahu k ostatným globálnym hráčom, ale tiež k posilneniu vlastného sebavedomia vďaka lepšej schopnosti vysporiadať sa s potenciálnymi krízami na svojom území alebo v jeho okolí.
