Povedzme to na rovinu: usmrtiť človeka autom je naozaj nešťastie, ktoré zasiahne nielen obeť a jej blízkych, ale aj samotného šoféra.
A v zásade môže byť jedno, kto čo spravil – nikto z dotyčných si jednoducho nepredstavoval a nechcel, aby sa jeho večer takto skončil. Jednoducho mali smolu.

Je však niekedy aj poučné sledovať, ako s tou smolou ľudia zaobchádzajú. Napríklad poslanec Daniel Lipšic, vodič auta, ktoré zrazilo 72-ročného chodca.
Reagoval v zásade správne – ostal na mieste, nemával okolo seba poslaneckým preukazom, prejavil ľútosť aj ochotu pomôcť rodine obete.
Čo však nemal povedať, boli slová, že starší pán „mohol vychádzať z blízkej vinárne“ a že „zrážka sa stala skôr za priechodom pre chodcov“, čím zrejme chcel, bez dôkazov, vytvoriť imidž tackajúceho opilca „v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov“. Od ktorého je len krôčik k záveru, že Lipšic za zrážku nemohol.