Tak nám zobrali z eurofondov. Počuli sme len pár dní po summite v Bratislave. A vraj to bol trest za to, že sme neprijali svoj podiel utečencov.
Presun peňazí z "chudobných" krajín – ale aj z vesmíru, jadra a od farmárov – na riešenie migrácie a zamestnanosti v Únii sa, samozrejme, dá čítať aj ako trest. Ako trest pre vlády brániace sa prerozdeľovaniu utečencov. Možno takáto motivácia hýbala rozpočtom, ale možno aj nie.
Peniaze na údržbu hraníc, pomoc utečencom na kontinente aj v táboroch mimo EÚ sa jednoducho museli odniekiaľ nabrať. Lídri v Bratislave slávnostne odkývali plán zameraný výrazne na bezpečnosť. A to určite s vedomím, že to niečo stojí.
Prízvukovanie ochrany hraníc premiér Fico prezentoval ako víťazstvo pragmatizmu visegrádskych krajín. Tie to vraj hovorili od začiatku. Keď si však rozmeníme ochranu hraníc na drobné, zistíme, že to nutne musí zahŕňať prácu v táboroch a tiež otázku, kam s ľuďmi, ktorí prichádzajú.
Humanitárne hľadisko tak zostalo cudne zakryté pod bezpečnostnými termínmi. Ušiam ľudí z tohto regiónu znejú jednoducho lepšie a uveriteľnejšie.
