Ak sa veci majú, ako sa zdali, tak Igor Matovič je nielen klaun, ale ešte aj babrák.
Námietka, že v slovenskej politike sa uživia všetky božie stvorenia, má čosi do seba, ak však poslanec pod hrozbou straty mandátu (!) druhýkrát spácha tú istú „chybu“, ktorá ho už raz stála 12-tisíc, tak by mal urgentne podstúpiť aj iné vyšetrenie ako daňové.

Na diagnóze nič nemení, či na ilegálnej živnosti ho nachytala radikálna ľavica ako agent tej istej moci – ako to vidí sám Matovič –, alebo celkom nezávisle v rámci ochrany ľudských práv.
Dokonale ironická pointa je, že prvé zbavenie mandátu, ktoré sa azda odhlasuje – skôr nie ako áno –, by nesúviselo s korupciou, rozkrádaním či zneužívaním právomocí (a podobne), ale so zábudlivosťou. Takto by to bol – takpovediac – naslovovzatý slovenský príbeh.