Autorka je spisovateľka, žije v Bazileji
Poznáte to? Sedíte pri stole s ľuďmi netušiacimi, že patríte k abstinentom, teda k diskriminovanej menšine, a tŕpnete, lebo viete, ako sa pri vašom odhalení títo milí ľudkovia s odporom od vás odvrátia.
Zradkyňa! Kazí nám zaslúženú dobrú náladu demonštráciou svojej povýšeneckej abstinencie. Už sa blížia, jeden s fľašou červeného, druhý so šampanským, a ja hlesnem svoju nehoráznosť: ďakujem, nepijem.
Akože, to nemyslíte vážne? Ale dajte si. A už sa to perlí v pohári. Odsúvam ho. Nie, naozaj nepijem. Čože, nikdy? A teraz sa objaví ten pátravý, ľútostivý pohľad, ako keby tu sedela ťažko chorá chudera. Žeby bývalá alkoholička?
Pritom alkoholizmus by sa ešte dal ospravedlniť. Predsa bola jednou z nás a prehnala to. Aké ľudské a sympatické.
Neodpustiteľné je však, keď si myslia, že im chcem ukázať svoju silnú vôľu. Čo je to za asociálny element pýšiť sa zachovaním kontroly, zatiaľ čo my sa tešíme na družnosť v omámených zmysloch.
