AUTORSKÁ STRANA PETRA MIKULÁŠA

Sme len mašiny, zabúdame na teplo chvíle

Peter Mikuláš píše ďalší list Peťovi. Predovšetkým o peknom ráne, o našej navigácii a o laptope, ktorý nezvládol prebytok citu.

Peter Mikuláš (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Ahoj, Peťo,

dnes ráno sa mi stalo čosi úžasné. Zobudil som sa s hudbou v mysli. Sympatickou, takmer symfonickou, znela vzdialene, bez nánosov a mylných muzikantských názorov, čistá, pokojná, dalo sa sviežo začať deň.

Konečne nikto nedirigoval, nehral, nespieval, v podstate  žiadne tóny, akordy, skrátka – od rána modré nebo a  prečo teda  hudba, keď som nič nepočul? Neviem, ako najlepšie nazvať haldu pozitívneho  citu vo svojom vnútri, keď som taký muzikálny.  

Všedné dni bežia pomerne  všedne, opakujú sa takmer vo všetkom. Vstávam a líham na stisk poweru a medzitým len zbytočné slová, končiace v pahrebe.  Vŕta mi už dávno v hlave, ako vedome  na to ísť, aby sa mi  takéto rána občas vracali, určite by som sa im  už venoval večer a na sklonku dňa by som si ich pekne nachystal.

Príjemnou únavou by som vybil prebytočné napätie, tučnou  tlačenkou  by som sa v  bruchu  neťažil, výkon svojho mimoriadne  výkonného  procesora  by som prepol na niečo  pekné a to by ma voviedlo do tajomna  vlastnej  snovej fotokomory. V nej by som si  vyvolal čiernobiely obrázok, ktorý by ma hladkal po koži a  pomaly by som cítil, ako do mňa vteká vyrovnaný nočný prúd.

Chutí celkom inak ako denný - od steny k stene hekticky rozkolísaný. Nasal by som z neho  sladkú najharmonickejšiu telenovelu, akú svet pozná, prikázal by som sebe samému nič neriešiť, neplánovať, len by som nasával a nasával lipový čajík, v ktorom by som si  močil rožťok  ľahulinkej  večere. 

Ťukol by som po displeji, ktorý  by v  predzvesti nádherného sna  odpovedal  zelenomodro neónovým pípnutím. Znelo by to ako  taká fanfára,  ako keď do lóže  zlatej   filharmónie na večerný  koncert  zavítajú kráľovná  a kráľ.

Bol by to signál na začatie  programu, ktorý  by bol poskladaný zo zvukových básní pokoja. Programová príprava takejto  noci a tým aj milého rána by svietila sugesciou pomaly padajúcich knôtov dohárajúcich viečok a postupného relaxu všetkých mojich  pamätí,  obvodov a unavených mechaník.

Unavení líhame, zlámaní vstávame, nemáme čas načrpkať benzínu z rýdzeho prameňa citovej rafinérie.

Moje telo by postupne a pomaly vplávalo  do prístavného transcendentna bez búrok, moja  premyslená sugescia by ma za ruku priviedla k začiatku konca dňa v mäkkých voňavých  perinkách ako jedno  šťastlivé  dieťatko.

Dokonca, keby som v sebe  našiel trochu miesta, pred uložením do kolísky by som sa  aj k anjelikovi strážničkovi pomodlil, aby mi pomáhal postupne dolievať  životodarnú  kapacitu do zdroja. Vypol by som príbuzných prihlásených priateľov.

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Autorská strana


Článok je zaradený aj do ďalších tém Čítanie+

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Čím sa viac vypije, tým prostorekejšia je reč. Ako sa žije v kraji, kde bane miznú

Tak ich tu vnímajú. Ako náletové buriny, ktoré sa uchytili v pustnúcom baníckom kraji.

SVET

Článok 7: Nukleárna zbraň, ktorá prvýkrát hrozí Poľsku

Štáty sa nebudú hrnúť do používania tohto nástroja, hovorí analytička.

SVET

Poliaci masovo protestujú, krajina stráca slobodu

Vládna strana postupne ovládla súdnictvo či médiá.

Neprehliadnite tiež

AUTORSKÁ STRANA PETRA MIKULÁŠA

Ako som cestoval na kraj sveta

Je lepšie letieť lietadlom? Ísť trolejbusom? Alebo na koči ako Mozart?

KOMENTÁR ZUZANY KEPPLOVEJ

Poľsko sa pýta, kto je tu vlastne pučista

Kaczyńského snahy sú, žiaľ, novou normou. Začína byť ťažké vysvetliť, prečo ich treba odmietnuť.

POHĽAD VEĽVYSLANCA ADAMA STERLINGA

Víťazstvo v Mosule nesmie vyjsť nazmar

Ak náš pokrok v porážke IS nemá vyjsť nazmar, musíme sa usilovať o dosiahnutie stability v Sýrii.

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

(Ne)obyčajný človek Igor Matovič

Lídra Obyčajných ľudí šikanuje koalícia, no sám zo seba robí ľahký terč.