Autor je vedecký pracovník Geografického ústavu SAV, čestný predseda STUŽ/SR a spoluorganizátor Bratislavskej konferencie z roku 2002
Bratislavská deklarácia potvrdila nedostatočný pokrok európskeho regiónu pri prechode na smerovanie k environmentálne citlivému a trvalo udržateľnému rozvoju. Neudržateľné vzorce výroby a spotreby vyčerpávajú čoraz viac a viac prírodné zdroje.
Prevažujúce poľnohospodárske prístupy spolu so zavádzaním geneticky modifikovaných osív, fragmentáciou krajiny (najmä budovaním novej dopravnej infraštruktúry) a živelným šírením sa miest ohrozujú biodiverzitu. Takmer polovica v Európe sa vyskytujúcich rastlinných a živočíšnych druhov je ohrozená.
Pri poklese emisií skleníkových plynov nastáva obdobie stagnácie s rizikom ich opätovného rastu.
Ľudské zdravie ohrozuje pôsobenie nových nebezpečných chemických látok zo znečisteného ovzdušia, pôdy, vody a z mestského prostredia, atakovaného najmä individuálnou automobilovou dopravou.
Hneď v úvode musíme vysvetliť, že text sa síce vzťahuje na Bratislavskú deklaráciu. Ale nie tú zo 16. septembra 2016.
Konferencia pred 14 rokmi
Podujatie, na ktorom bol prijatý rovnomenný dokument, sa totiž zhodou okolností konalo už pred štrnástimi rokmi, 6. až 9. decembra 2002. Vtedy sa v hoteli Bratislava konala celoeurópska konferencia Životné prostredie pre Európu – rozhodnutia závisia od nás!, ktorú organizovali zastrešujúca paneurópska organizácia European EcoForum a Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v Slovenskej republike (STUŽ/SR).
