Udalosť týždňa I
Lipšic.
“Lapsusy politickej dráhy, ktoré Procházku naSMERovali do Luxemburgu, ho reputačne ničia až do tej miery, že iný motív konania Súdnej rady než služba politickej moci nie je ani mysliteľný, ani predstaviteľný.
„
K celonárodnej chvále zloženia poslaneckého mandátu sa autor pripojí iba vtedy, keď vyšetrovanie preukáže, že Lipšic vopred tušil (predvídal, vedel) policajný záver o zavinení vodiča na nehode, a teda aj smrti obete. Inak je jeho osobné rozhodnutie vysoko sporné.
Politické presahy odchodu najvýraznejšej a - vedno s Beblavým – najprínosnejšej postavy opozície z NR SR môžu byť iba ďalekonosné a nepomerne ťažšej váhy než hypotézy o „pozitívnom efekte gesta“ na verejnosť (a pod.).
Zdôvodnenie „nemohol by naplno vykonávať funkciu poslanca“ je však akceptovateľné. O schopnosti poslanca plnohodnotne fungovať (vyrovnať sa) s vedomím, že zabil človeka, nič nevieme.
Udalosť týždňa II
Výjazdové rokovanie EÚ v Bratislave. Dozvuky.
Produkt je presne rovnaký, aký sme inzerovali v deň, keď „neformálny summit“ ohlásili. Zero, nula.
Najviac deprimujúce na tom je, že navzdory kríze, ktorú pripúšťajú všetci účastníci, interpretácie podujatia od metropoly k metropole odrážajú takmer výlučne domáci dopyt, teda to, čo si politici – na čele s hostiteľom Ficom – myslia, že voliči chcú počuť.
Pozitívnejšie, naopak, je, že menšina, ktorá od summitu očakávala viac než filety zo pstruha a kačaciu pečeň, neprevrhla stôl (loď!) a ušetrila tak Ficovi píár vysvetľovania, prečo padá kurz eura a finančné trhy.
Keďže každý kresťan, moslim i ateista videl nahradzovanie zhody marketingovými protézami, výmysly ako „bratislavský proces“, „bratislavská cestovná mapa“ či „deklarácia“ viac uškodia, než pomôžu.
Správny krok
Živnostnícke paušály.
