Slovenská politika naozaj netrpí obyčajnosťou či akýmsi základným nevytŕčaním z obvyklosti. Dianie v opozícii – napríklad dadaistický rozhovor Matoviča pre Denník N – je však prelomové i v slovenskej národnej mierke.
Precedens, keď najvýraznejšia tvár opozície zloží mandát, by sa asi hľadal dlho vo svete, ale azda by sa aj našiel. Ale také dačo, že by sa paralelne zrútila dvojica najviditeľnejších lídrov jednej časti spektra, je už zjavenie, úkaz. A okrídľuje poveru o kliatbe nad slovenskou politikou, čo na ňu ktosi uvalil za spôsob založenia štátu.
Debaty, že nikto nie je nenahraditeľný – dokonca vraj tí dvaja uvoľnia priestor pre „konštruktívnejších“ lídrov –, sú o ničom. Podstatnejšia je obhajoba živnostníka recidivistu.
Niežeby bola vôľa či chuť.