Vzostup Andreja Danka, ktorý sa v hitparádach politikov pozerá zhora na Fica i Bugára, nemá iba jednu príčinu. Je ich viac, pričom určujúca je zrejme okolnosť, že najbližšia konkurencia, predsedovia Smeru a Mosta, už prekročila zenity svojich možností.
Skutočnosť, že koaličné súhvezdie vládne rebríčkom, hovorí o opozícii viac než pätnásť politologických esejí.
Prekážkou premiérskej budúcnosti, ktorú z Dankovej dlane čítajú mnohí analytici, je, že – na rozdiel od majstra Fica – svoje osobné preferencie nikdy úplne netransformuje na stranícke.

Je možné, že realita sa aj tejto prognóze vysmeje – na Slovensku nikdy neviete – ale politický stred, do ktorého sa Danko ryje, je zaľudnený národom, ktorému SNS „nešmakuje“.
Isteže sa široké voličské centrum zúfalo obzerá po nejakej voľbe, ložisko, na ktoré je SNS obmedzená a odkázaná, však leží v revíre Smeru. A ten, ak už prežil Bašternáka takmer bez ujmy, sa iba tak nezmieri s novým nápadníkom svojho elektorátu. Fico je silnejší, v mocenskom boji drží páky on.