Autor je bývalý premiér Belgicka, je predsedom Aliancie liberálov a demokratov pre Európu v Európskom parlamente. Copyright: Project Syndicate, 2016
Zoznam kríz Európskej únie sa neustále rozrastá. Popri odhlasovaní brexitu vo Veľkej Británii, zložitej situácii okolo poľského ústavného súdu, ruskej rozpínavosti, probléme utečencov a znovu sa prebúdzajúceho nacionalizmu najväčšie ohrozenie EÚ pramení zvnútra: je to kríza politického vedenia, ktoré ochromuje európske inštitúcie.
Impotencia EÚ
Vedúci predstavitelia členských štátov EÚ (s výnimkou britskej premiérky Theresa Mayová) ako by to chceli potvrdiť, keď sa nedávno zišli v Bratislave, aby sa pokúsili dať najavo solidaritu a znovu naštartovať „postbrexitovský“ reformný proces.
Účastníci dosiahli istý pokrok pri vytváraní európskej obrannej únie, čo by sme mali privítať, a tiež pripustili, že súčasný organizačný rámec EÚ nie je trvalo udržateľný; o zmysluplnej inštitucionálnej či ekonomickej reforme sa však hovorilo len málo.
A odmietnutie talianskeho premiéra Mattea Renziho vystúpiť na záver summitu po boku francúzskeho prezidenta Françoisa Hollanda a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v podstate potvrdilo obavy, že bezradné vedenie len priživuje nefunkčnosť inštitúcií. Summit, ktorý mal byť demonštráciou jednoty, nakoniec odhalil len ďalšie štiepenie.
Za toto posledné zlyhanie musia prijať zodpovednosť lídri EÚ. Predovšetkým musia prestať vydávať prázdne vyhlásenia. Inštitucionálna impotencia EÚ je zjavná predovšetkým pre jej nepriateľov. A tak dnes Únia stojí pred drsnou voľbou: skok k ďalšiemu zjednocovaniu, alebo neodvratný rozpad.
Máloktorý Európan chce toto rozhodnutie urobiť. Mnohí politici sa obávajú, že za presadzovanie reformného programu EÚ zaplatia doma vysokú politickú cenu. Tvrdia, že naliehať na ďalšiu integráciu v súčasnej politickej atmosfére je neprezieravé a že EÚ by sa mala sústrediť na to, aby toho robila menej, ale lepšie.
To je však falošný kompromis.
Rada pre Merkelovú
EÚ by mohla vybudovať model integrovanejšieho ekonomického riadenia, ktorý by zvýšil investície, vytvoril pracovné miesta, ale súčasne zjednodušil chod inštitúcií tak, aby sa vyriešili časté náreky na prílišnú byrokraciu a nefunkčnosť.