Diskriminácia v oblasti zamestnávania je starou spoločenskou neresťou, ktorá nehrdzavie – naopak – ani v súčasnosti.
Etnické rozlišovanie v obchodnej komunikácii je jav čerstvejší a zviditeľňuje sa až internetom.
Stĺpček doteraz nepočul, že by niekto radšej odmietol peniaze napríklad za ojazdené auto len preto, lebo záujemcom o kúpu je Róm.
Dá sa rozumieť – hoci nie obhájiť – že psa, ktorého mám rád, ale nestíham sa oň starať, nepredám do domácnosti, o ktorej mám predstavu/predsudok, že tam bude trpieť nedostatkom.

U neživých predmetov je však rasistická pohnútka priezračná ako oko, nevidieť nič iného.
Sociálne siete zlo nielen zviditeľňujú, ale aj podporujú v šírení. Ak sa frustrácie a negatívne emócie stupňujú vo výskyte aj intenzite – čo je akoby psychologické znamenie doby – vyhlbujú si a razia aj nové kanály, cez ktoré hľadajú u(spo)kojenie.
Trebárs nepredám Rómovi z motorky ani výfuk – a je mi hneď lepšie. Treba sa asi pripraviť na ďalšie oblasti, kde sa rasa stane faktorom.