Ďalšia bitka o mesto sa skončila. Lož a nenávisť opäť zvíťazili. A vo mne ostal silný pocit hanby.
Hanbím sa, že hoci pravidelný volič, prvý raz som bol na rokovaní zastupiteľstva. Hanbím sa, komu som svojím hlasom pomohol k mandátu.
Diskusiu k nariadeniu Starého Mesta regulujúcemu otváracie hodiny krčiem otvoril poslanec Dostál. Na poslednú chvíľu pripravil množstvo pozmeňovacích návrhov, stratégia, ktorá sa zvyčajne osvedčí.
Poslanec Osuský hneď navrhol, že ich treba preštudovať a celý návrh odložiť. Pritakal poslanec Borguľa. Nielen vo mne vznikol dojem koordinovaného postupu.
V sále bola okrem poslancov hŕstka Staromešťanov a početná skupina krčmárov. Tá celý čas pokrikovala, zato vystúpenia týchto troch sprevádzala búrlivým potleskom.
Neviem, či by im tlieskali aj ich voliči. Tentoraz už v sále neznel nenávistný pokrik východniarskych servírok „vysťahujte sa“ na adresu miestnych. Jeho ozvena sa však stále šíri inde.
Napriek tomu asi nedoľahla do uší poslanca Dostála, ktorý tak rád surfuje na téme holokaustu. Ani do uší poslanca Osuského, ktorý dokáže nezastaviteľne rečniť na tému ľudských práv. Tých vynútených vysťahovaní toto mesto už zažilo. Nakoniec sa však našlo trinásť statočných, ktorí problém vidia a chcú konečne začať riešiť. Hlasovali za.
Ale aby som bol spravodlivý, poslanec Dostál má aj vlastný nápad, v civilizovanom svete unikátny: každý nech má otvorené ako chce, problematickí sa vyriešia.
Vysvetlím ho. Pod vašimi oknami vznikne krčma. Nebudú sa vás pýtať. Večer sa príde partička Angličanov rozlúčiť so slobodou. Vy so spánkom. Zavoláte políciu. Po hodine, dvoch príde, možno pokuta 33 eur ukončí zábavu.
Ak zaspíte, bude sa vám snívať, kto príde zajtra. Úrad môže dať tiež pokutu. Dostál však vie, že sú i takí, čo doteraz nezaplatili tú vyrubenú ešte v korunách.
