Autor je podpredseda Slovenskej akadémie vied
Problém či spor zrejme nespočíva v tom, že by niekto spochybňoval úlohu vedy v súčasnom svete, ale v tom, ako chápeme vedu a jej „civilizačné poslanie“.
Jeden pohľad hovorí, že veda je predovšetkým výrobná, priemyselná, ekonomická a technologická sila. Bolo by hriechom nevyužiť jej fantastický potenciál na premenu a zlepšenie sveta i nás samých, na neustále vytváranie nových materiálov a technológií, na pokrok.
Veď v čom inom môže spočívať to pravé poslanie vedy než v tom, aby nám prinášala prospech a úžitok, prosperitu a zisk, neustále inovácie a nové možnosti? A v mene čoho? Zbytočná otázka: predsa v mene lepšieho života.
Veda je iba jedna (svetová, globálna) a delí sa na dobrú a zlú či pravú a nepravú. Jej podstatou je poznávanie objektívnej pravdy bez našich ľudských (a teda subjektívnych) prídavkov a skreslení.
My ľudia sme schopní takéhoto objektívneho vedeckého poznania iba tak, že máme a nekompromisne používame objektívnu vedeckú metódu, ktorá nás k tejto pravde vedie. Veda je jednotná a univerzálna; jej zákony a kritériá platia (pardon - musia platiť) všade a pre všetkých rovnako. Podľa nich tiež rozoznávame, kto je a kto nie je skutočným vedcom.
Slovenská veda chradne a práchnivie Čítajte Nie objektívna veda, ale ľudský výmysel
Druhý pohľadu na vedu hovorí, že veda je jednou z ľudských činností a nesie všetky znaky ľudskosti (v pozitívnom i negatívnom hodnotovom význame) rovnako ako všetko ostatné, čo je ľudské. Týmito znakmi sú naša subjektivita, omylnosť, historická limitovanosť, kultúrna a spoločenská ukotvenosť atď., z ktorých nemôžeme vystúpiť, tak ako sa nemôžeme vyzliecť zo svojej ľudskej kože.
