Ďaleká Ázia ma nikdy nelákala. Nemá to racionálny dôvod, čisto emocionálne mi bola cudzia. Nečakala by som, že mojou prvou destináciou na tomto kontinente bude práve Čína.
V apríli mi volá kamarát Vaško.
Nechceš ísť v lete pracovne do Číny?
Keď ide o cestovanie, zvlášť o také, ktoré mi niekto preplatí, konám prv, než rozmýšľam.
Chcem. Čo tam budem robiť?
Potrebujú čarodejnicu do akrobatickej šou Argolla 5. Element.
Budem čarovať?
Hej. Vyčaruješ štyri pesničky a nejaké dialógy v angličtine.
To zvládnem. Idem.
Zájazd bol plánovaný na koniec júla. Nikomu som sa nezverila s týmto plánom, lebo sa mi zdalo, že sa mi to len snívalo a že to nemôže byť pravda. Je to vôbec na tejto planéte?
O pár mesiacov som sa zázrakom ocitla na letisku s letenkou v ruke. Viedeň - Beijing. V preklade Peking. Neviem, prečo má celý svet vo zvyku dávať mestám iné mená, ako majú.
Bolo nás pätnásť. Tanečníci, akrobati, Vaško a ja. Väčšina v Číne už predtým bola. Dozvedela som sa, že naši športoví veteráni v tridsiatke alebo bývalí vrcholoví športovci bez vrcholových výsledkov často presedlajú na dráhu akrobatov v umeleckých predstaveniach a dokážu ohúriť neskutočnými výkonmi, hoci bez medaily.
Sú roztrúsení po celom svete, najmä v Číne, Kórei alebo v Emirátoch, kde im radi a dobre zaplatia, lebo ich to baví a je po nich dopyt. Netušila som, že mnohé akrobatické esá pochádzajú práve zo strednej Európy.
Naši akrobati účinkujú vo veľkolepých svetových šou. Jednu takú šou sme videli, a slovo veľkolepá nestačí. Han Show od režiséra Franca Dragoneho bola mimozemská, nadprirodzená, zázračná. Las Vegas sa nechytá.
Musím povedať, že tento výlet bol skutočne pracovný a najväčší zážitok mám z divadiel, lebo tam som trávila najviac času. Bohužiaľ, nešla som po stopách žiadnej dynastie ani po dlhom múre, ani po prekrásnych farebných kaskádovitých poliach...
