Hannah Fryová: Matematika lásky. Vzorce, důkazy a hledání té správné rovnice. Přeložila Lucie Bašová, Noxi, Bratislava, 2016, 114 s.
Dá sa čosi tak iracionálne a mysteriózne ako láska vyjadriť pomocou matematických vzorcov? Neplatí v tejto oblasti Pascalovo dictum, že „srdce má dôvody, ktoré rozum nechápe“? Aj keď to môže na prvý pohľad vyzerať či znieť neuveriteľne, slová francúzskeho filozofa a matematika platia len do určitej miery. Niečo ako matematika lásky totiž zrejme existuje a dá sa spočítať.
Pomerne známe sú empirické pokusy dokazujúce, že si hľadáme v priemere podobne atraktívnych partnerov, ako sme my sami. Alebo že na študentských internátoch záleží na tom, v akej izbe človek býva: tí, ktorí sa stretávajú s väčším množstvo potenciálnych náprotivkov (napríklad vďaka tomu, že bývajú blízko pri výťahu), majú viac známostí.
Predvídateľne iracionálny
Do niektorých z týchto tajomstiev čitateľa uvádza aj kniha Matematika lásky. Vzorce, dôkazy a hľadanie tej správnej rovnice. Napísala ju Hannah Fryová, ktorá prednáša na University College v Londýne v Centre pre pokročilé priestorové analýzy. Vo svojej práci všeobecne používa matematické modely na štúdium vzorcov ľudského správania od výtržností a terorizmu až po obchod a nakupovanie.
Aj v tejto svojej knihe – v češtine, ale vydanej na Slovensku - ukazuje, že sa nesprávame ako racionálne konajúce stroje, ale ani ako chaotici, úplne vydaní napospas vlastným prelietavými citom, ale sme „predvídateľne iracionálni“.
