Autor je členom Belfer Center 's Middle East Initiative na Harvard University. Copyright: Project Syndicate 2016
V dnešnom Libanone sú viditeľné všetky symptómy chaosu na Blízkom východe. Novo prichádzajúci utečenci zo Sýrie a Iraku sa pridávajú k palestínskym utečencom, ktorí tam sú už dlho.
Krajina nemala dva roky prezidenta, pretože domácu vládu oslabujú súperiace politické frakcie, ktoré odrážajú rastúce nepriateľstvo medzi ich podporovateľmi v Iráne a Saudskej Arábii. Korupcia v politike neuveriteľne bujnie. A odpadky sa vyvážajú len občas.
Libanon ako príklad
Libanon však vykazuje aj znaky odolnosti. Investori a podnikatelia riskujú a začínajú s novými obchodnými zámermi. Skupiny občianskej spoločnosti navrhujú a zavádzajú prospešné iniciatívy. Utečenci chodia do škôl. Politickí nepriatelia spolupracujú, aby zmiernili bezpečnostné riziká, a náboženskí vodcovia obhajujú koexistenciu a toleranciu.
Libanon vďačí za svoju húževnatosť spomienke na bolestnú prvú občiansku vojnu (1975 - 1990). Oproti tomu skúsenosti zvyšku regiónu - čo zahŕňa dlhú históriu autokratickej vlády a zanedbáva dlhodobo tlejúce rozhorčenie - prispeli k plameňom konfliktu.
Sýria, Irak a Jemen sú teraz rozdelené vojnou. Medzitým zostáva zhoršujúca sa neutešená situácia Palestínčanov večnou krivdou na arabských a moslimských uliciach. V tejto smršti sa darí radikálnym zoskupeniam s nadnárodnou agendou.
Tisíc záujmov
V posledných dvoch rokoch sa konflikty preliali cez národné hranice a ohrozujú globálnu bezpečnosť. Islamský štát využil dlhoročný pocit krivdy sunnitov, aby napadol územnú integritu Iraku a Sýrie, čím vytvoril strategické vákuum, v ktorom Rusko, Irán, USA a Turecko súperia o moc. Niekedy prostredníctvom tretej strany, čím ďalej viac však cez vojenské intervencie.
